Život Prešova
online
online
V pondelok nastane jesenná rovnodennosť, začne sa astronomická jeseň
21.09.2025 Bratislava
Bratislava/Svet
21. septembra (TASR) – V pondelok 22. septembra o 20. hodine a 19.
minúte stredoeurópskeho letného času (SELČ) nastane jesenná
rovnodennosť. Na celej severnej pologuli, teda aj na Slovensku sa začne
astronomická jeseň. Naopak, južná pologuľa vstúpi 22. septembra večer do
jarného obdobia.
V okamihu jesennej rovnodennosti (aequinoctium) sa Zem na obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, keď rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slnečného disku. Slnečné lúče tak dopadajú kolmo na zemský povrch a osvetľujú rovnomerne severnú i južnú pologuľu planéty.
V deň jesennej rovnodennosti slnko vychádza presne na východe a zapadá na západe. Pozorovateľ stojaci na rovníku v deň jesennej rovnodennosti vidí na poludnie slnko nad sebou v nadhlavníku.
Deň a noc sú v deň jesennej (i jarnej) rovnodennosti na celej planéte rovnako dlhé – cca 12 hodín. V Bratislave napríklad v pondelok 22. septembra vyjde Slnko o 6.38 hod. SELČ, zapadne o 18.49 hod. SELČ. V Košiciach východ slnka nastane o 6.21 SELČ a západ o 18.32 SELČ. Teda deň trvá v oboch prípadoch 12 hodín a 11 minút.
Rozdielnu dĺžku dňa a noci počas roka, ako aj striedanie ročných období spôsobuje sklon zemskej osi voči obežnej dráhe Zeme o približne 23,5 stupňa.
Počas astronomického leta bola k Slnku privrátená severná pologuľa. Od jesennej rovnodennosti až po jarnú rovnodennosť slnečné lúče viac osvetľujú južnú pologuľu. Počas celého tohto obdobia sú na severnej pologuli kratšie dni, než noci.
V období jesennej rovnodennosti sa aj v európskych zemepisných šírkach dni skracujú najvýraznejšie – a to cca o 3 a pol minúty každý deň. Napríklad už 23. septembra bude dĺžka slnečného svitu v Bratislave len 12 hodín a 7 a pol minúty, o deň neskôr 12 hodín a 4 minúty. Skracovanie dňa bude pokračovať až do zimného slnovratu.
Čím viac na sever, tým sa dni skracujú výraznejšie. V oblastiach, ktoré ležia za severným polárnym kruhom nastáva polárna noc teda slnko v určitom období vôbec nevychádza nad obzor. Napríklad v nórskom meste Troms slnko neuvidia od 27. novembra do 15. januára.
V budúcom roku 2026 nastane astronomická jeseň 23. septembra o 2.05 SELČ. Dátumy začiatkov ročných období kolíšu, pretože občiansky rok (365 dní) nie je v súlade s reálnou dĺžkou obehu Zeme okolo Slnka, teda s tzv. tropickým rokom. Ten trvá 365 dní, 5 hodín, 48 minút a 46 sekúnd. Kvôli tomuto nesúladu je každý štvrtý rok priestupný, teda dlhší o jeden deň.
Astronomická jeseň potrvá do nedele 21. decembra, keď o 16.03 hod. stredoeurópskeho času (SEČ) nastane zimný slnovrat, teda sa začne astronomická zima. Meteorologická jeseň sa začala už 1. septembra a trvá do 30. novembra.
V okamihu jesennej rovnodennosti (aequinoctium) sa Zem na obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, keď rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slnečného disku. Slnečné lúče tak dopadajú kolmo na zemský povrch a osvetľujú rovnomerne severnú i južnú pologuľu planéty.
V deň jesennej rovnodennosti slnko vychádza presne na východe a zapadá na západe. Pozorovateľ stojaci na rovníku v deň jesennej rovnodennosti vidí na poludnie slnko nad sebou v nadhlavníku.
Deň a noc sú v deň jesennej (i jarnej) rovnodennosti na celej planéte rovnako dlhé – cca 12 hodín. V Bratislave napríklad v pondelok 22. septembra vyjde Slnko o 6.38 hod. SELČ, zapadne o 18.49 hod. SELČ. V Košiciach východ slnka nastane o 6.21 SELČ a západ o 18.32 SELČ. Teda deň trvá v oboch prípadoch 12 hodín a 11 minút.
Rozdielnu dĺžku dňa a noci počas roka, ako aj striedanie ročných období spôsobuje sklon zemskej osi voči obežnej dráhe Zeme o približne 23,5 stupňa.
Počas astronomického leta bola k Slnku privrátená severná pologuľa. Od jesennej rovnodennosti až po jarnú rovnodennosť slnečné lúče viac osvetľujú južnú pologuľu. Počas celého tohto obdobia sú na severnej pologuli kratšie dni, než noci.
V období jesennej rovnodennosti sa aj v európskych zemepisných šírkach dni skracujú najvýraznejšie – a to cca o 3 a pol minúty každý deň. Napríklad už 23. septembra bude dĺžka slnečného svitu v Bratislave len 12 hodín a 7 a pol minúty, o deň neskôr 12 hodín a 4 minúty. Skracovanie dňa bude pokračovať až do zimného slnovratu.
Čím viac na sever, tým sa dni skracujú výraznejšie. V oblastiach, ktoré ležia za severným polárnym kruhom nastáva polárna noc teda slnko v určitom období vôbec nevychádza nad obzor. Napríklad v nórskom meste Troms slnko neuvidia od 27. novembra do 15. januára.
V budúcom roku 2026 nastane astronomická jeseň 23. septembra o 2.05 SELČ. Dátumy začiatkov ročných období kolíšu, pretože občiansky rok (365 dní) nie je v súlade s reálnou dĺžkou obehu Zeme okolo Slnka, teda s tzv. tropickým rokom. Ten trvá 365 dní, 5 hodín, 48 minút a 46 sekúnd. Kvôli tomuto nesúladu je každý štvrtý rok priestupný, teda dlhší o jeden deň.
Astronomická jeseň potrvá do nedele 21. decembra, keď o 16.03 hod. stredoeurópskeho času (SEČ) nastane zimný slnovrat, teda sa začne astronomická zima. Meteorologická jeseň sa začala už 1. septembra a trvá do 30. novembra.
www.ZIVOTPO.sk
